Stomatológia

Individuálna dentálna hygiena

Počas absolvovania profesionálnej dentálnej hygieny by mal lekár alebo dentálna
hygienička venovať dostatok času praktickému nácviku domácej ústnej hygieny s ohľadom na
individuálne potreby pacienta. Základom čistých zubov (a len tie sa nekazia:-)) je dôkladné
mechanické odstránenie všetkých nečistôt. Väčšina mojich pacientov sa ma pýta na to, aká
zubná pasta je pre neho najvhodnejšia. Dominantnou pomôckou na čistenie zubov je však
stále kvalitná zubná kefka s mäkkými štetinami, ktorú nenahradí ani tá najdrahšia zubná pasta
či ústna voda. Požívanie tvrdej zubnej kefky navodzuje mylný pocit lepšieho vyčistenia
zubov, no v kombinácii s nesprávnou technikou čistenia a nadmerným tlakom často dochádza
k odhaleniu a následnej citlivosti zubných krčkov. V tomto prípade by už bolo zavádzajúce
tvrdiť, že uvedený stav je možné „opraviť“ používaním špeciálnej zubnej pasty. Čoraz viac
a opodstatnene sa do pozornosti dostávajú medzizubné kefky a nite. Často sa však stretávam
s prípadmi, že aj pacienti veľmi uvedomelí z hľadiska vlastnej ústnej hygieny si nesprávnym
používaním dentálnej nite alebo výberom nesprávnej veľkosti medzizubnej kefky poškodia
ďasná a navodia si lokálny zápal. Podobne aj pri častom používaní ústnych vôd s vysokým
obsahom alkoholu je bežné pomerne rozsiahle poškodenie ďasien a slizníc v ústach.

Profesionálna dentálna hygiena

Ako som spomenula v minulom príspevku, dentálna hygiena je základom prevencie
zubného kazu a ochorení parodontu. Profesionálne ju vykonáva v ambulancii zubný lekár
alebo dentálna hygienička. Štandardne ju odporúčam absolvovať 2x ročne. U vybraných
skupín pacientov je žiaduca častejšie (hlavne u pacientov s parodontitídou a s fixnými
ortodontickými aparátmi – strojčekmi). Prebiehať by mala ako dialóg medzi pacientom
a odborníkom, preto si na ňu vyhradzujem štandardne hodinu času. Vo všeobecnosti začína
odstránením zubného kameňa kvalitným ultrazvukovým prístrojom. Nasleduje ručné
odstránenie mäkkých nánosov a povlakov špeciálnymi a na tento účel prispôsobenými
nástrojmi – kyretami. Nečistoty z ťažko dostupných priestorov medzi zubami a pod ďasnami,
ale aj u pacientov so strojčekmi, fixnými protetickými prácami alebo implantátmi,
odstraňujem pomocou metódy pieskovania (air-flow). Na záver vykonávam leštenie pomocou
abrazívnych pást (polishing) a fluoridáciu. Príjemným vedľajším efektom býva rozjasnenie
lesku a farby zubov. Veľký dôraz kladiem na edukáciu a nácvik hygieny. Pacient si okrem
čistého chrupu odnáša aj všetky potrebné znalosti a zručnosti na to, aby bol schopný správne
sa starať o svoj chrup vzhľadom na svoje individuálne potreby.

Úvod do dentálnej hygieny

Dentálna hygiena je základná a najefektívnejšia metóda prevencie zubného kazu
a ochorení parodontu. Stále platí, že len čisté zuby sa nekazia. Možno ju rozdeliť na
individuálnu a profesionálnu, pričom obe sú vzájomne veľmi úzko prepojené. Individuálna
prebieha doma, zahŕňa hlavne mechanické čistenie zubov a jazyka. Profesionálna sa vykonáva
v ambulancii, okrem špeciálnych a individuálne indikovaných metód čistenia je jej dôležitou
časťou aj odborná konzultácia s lekárom či dentálnou hygieničkou. Podstatou je hlavne
nácvik domácej hygieny s ohľadom na stav chrupu pacienta, no často s pacientom
konzultujem napríklad aj úpravu stravy. V mojej ambulancii je vykonanie kvalitnej dentálnej
hygieny základným stupňom pred akýmkoľvek ďalším postupom. Priamo vplýva na komfort
i kvalitu vykonaného ošetrenia a samozrejme aj na trvácnosť výplní či protetických prác. Na
každého pacienta si len v rámci dentálnej hygieny vyhradzujem čistú hodinu času a pacienti
spravidla odchádzajú s povestným príjemným pocitom v ústach. Poisťovňa na ňu prispieva
dvakrát ročne, no vo vážnejších prípadoch je nevyhnutné absolvovať ju v pravidelných,
niekoľkomesačných intervaloch. Obzvlášť dôležitá je u pacientov s parodontitídou, fixnými
ortodontickými aparátmi (tzv. strojčeky na zuby) a zubnými implantátmi.

Preventívne prehliadky

Každá dospelá osoba by mala preventívnu prehliadku u zubného lekára absolvovať minimálne raz ročne, dieťa do veku 18 rokov dvakrát. Preventívna prehliadka raz ročne je zároveň podmienkou všetkých zdravotných poisťovní na to, aby sa spolupodieľali na preplácaní výkonov u zubného lekára v nasledujúcom kalendárnom roku. Aj tu platí pravidlo, že prevencia je lacnejšia, jednoduchšia a pohodlnejšia v porovnaní s prípadnou liečbou. Kvalitná preventívna prehliadka pozostáva z vizuálnej kontroly za pomoci stomatologickej sondy a zrkadielka, okrem samotného chrupu sa zameriava aj na stav ďasien, slizníc, jazyka, lymfatických uzlín a temporo-mandibulárneho kĺbu. V neposlednom rade však sleduje aj úroveň a potrebu ústnej hygieny a prítomnosť prípadných čeľustno-ortopedických odchýlok. Preventívna prehliadka je úplná vtedy, keď je doplnená o röntgenologické vyšetrenie. Za ideálne považujem raz za dva roky zhotoviť kontrolný panoramatický snímok, čo výrazne zvyšuje efektivitu odhalenia prípadných skrytých nálezov. Nevyhnutnosťou je poznanie celkového zdravotného stavu pacienta (využitie anamnestického dotazníka). Vykonanie dôkladnej vizuálnej prehliadky však odporúčam nielen počas samotnej preventívnej prehliadky, ale počas každej návštevy pacienta v ambulancii.

Pečatenie zubov

Veľmi často sa vo svojej praxi stretávam s otázkami rodičov na pečatenie zubov. Pečatenie je jedna z moderných a efektívnych metód primárnej prevencie poškodenia trvalých zubov zubným kazom. Presnejšie povedané, jedná sa o pečatenie fisúr v trvalom chrupe – rýh nachádzajúcich sa na stoličkách a črenových zuboch. Malý priemer a hlboké uloženie niektorých fisúr znemožňuje ich dokonalé vyčistenie zubnou kefkou a preto sa stávajú vstupnou bránou pre vznik zubného kazu. Podstatou pečatenia je vytvorenie mechanickej bariéry proti pôsobeniu baktérií v hlbokom ryhovom systéme zuba. Vykonáva sa priebežne s postupným prerezávaním sa jednotlivých trvalých zubov, najčastejšie od šiesteho roku dieťaťa. Aby sa predišlo prekrytiu skrytého zubného kazu dentálnym pečatidlom, odporúča sa zapečatiť ryhy molárov a premolárov čo najskôr po ich prerezaní. Z tohto dôvodu sú pravidelné preventívne prehliadky aspoň dvakrát ročne nevyhnutné na to, aby zubný lekár vedel objektívne posúdiť potrebu a prognózu pečatenia. Samotný výkon je rýchly, neinvazívny a nebolestivý. Napriek tomu, že u nás nie je hradený zdravotnou poisťovňou, oproti terapii je tento zákrok finančne nenáročný.

Ošetrenie dieťaťa bez stresu

Väčšina detí v zubnej ambulancii prežíva veľký strach, ktorý nevie zvládnuť, preto treba brať ich prežívanie vážne. Na celkový priebeh ošetrenia má veľký význam príprava dieťaťa zo strany rodiča. Výskumy i moja každodenná prax ukazujú, že čím je dieťa mladšie pri prvej návšteve zubára, tým je menšia šanca, že sa bude neskôr báť. Rodič by mal dieťaťu aspoň jeden až dva dni vopred povedať, že pôjdu k zubárovi, vysvetliť, ako to bude prebiehať a čo ho čaká, aby nebolo zaskočené. Pomôcť si môže rôznymi detskými knižkami alebo videami s touto tematikou bežne dostupnými na internete. V žiadnom prípade by nemal dieťa strašiť zubárom, keď si nechce umývať zuby, alebo nebodaj sa mu zdôverovať s prípadným nepríjemným zážitkom či skúsenosťou v zubnej ambulancii. Rodič by určite nemal dieťa klamať v zmysle „nebude to vôbec bolieť“. Dieťa sa môže cítiť byť zradené, ak čo i len trochu zacíti pri zákroku náznak bolesti. Vo vzťahu dieťaťa k lekárovi zohráva dôvera kľúčovú úlohu.

Prvá návšteva zubného lekára

Často sa vo svojej praxi stretávam s otázkou, kedy by malo dieťa prvýkrát navštíviť
zubnú ambulanciu. Stále pretrváva mylný názor laickej ba dokonca aj časti „odbornej“
verejnosti, že mliečne zuby nie je potrebné ošetrovať, keďže aj tak po čase vypadnú. Pritom
vývin zdravého trvalého chrupu je výrazne ovplyvnený práve stavom mliečneho chrupu. Pri
tomto postoji býva prvou skúsenosťou dieťaťa s prostredím zubnej ambulancie potreba
ošetrenia akútnej bolesti. To spravidla zanecháva u dieťaťa negatívnu stopu, často
pretrvávajúcu až do dospelosti. Správna starostlivosť o ústnu dutinu dieťaťa pritom začína už
po jeho narodení a po prerezaní prvého zúbka je vhodná prvá návšteva u zubného lekára. K
pozitívnemu dojmu dieťaťa prispieva nenútené zoznámenie sa s prostredím ambulancie
a personálom. Lekár by si mal pre túto príležitosť vyhradiť dostatok času, aby formou
rozhovoru, prípadne hry vyvolal v dieťati záujem a dôveru. Pravidelný kontakt dieťaťa s jeho
zubným lekárom (minimálne 2x ročne) uľahčuje priebeh prvého ošetrenia a výrazne odbúra
stres aj zo strany rodiča.